Môj kamarát Igor alias Local Nomad nahral na Youtube krátku reportáž, v ktorej s Richardom veľmi jasne popisujú problematiku košických sídlisk. Inšpirovali ma k tomuto zápisku.
Terasa bola posledným košickým sídliskom, pri ktorom sa myslelo na kvalitu života občanov. Z novších spomínajú Furču či Ťahanovce, ktoré vznikli už len ako robotnícke ubytovne. Dnes sa tu byty predávajú, akoby mali nejakú hodnotu.
Nakoľko som v Košiciach v uplynulých 10 rokoch vystriedal až 5 prenajatých bytov v rôznych lokalitách, téma ma prudko aktivuje a trochu do nej vidím. Viem, prečo by som na okrajové sídliská už nikdy nešiel bývať. Ako už dávno vravím: Nie sú vhodné na život, sú vhodné na akési prežívanie, prespávanie. Krčmu s europivom medzi blokmi nepovažujem za občiansku vybavenosť.
Najsmutnejšia časť nie je parkovanie a jedno-dve prebytočné autá v každej rodine. Najsmutnejšia časť sú ceny nehnuteľností a hypotéky. Ľudia si berú doživotné pôžičky, aby vysolili 200 000 € za betónový úkryt, ktorého skutočná hodnota je dvadsaťnásobne nižšia. Ani to slovo úkryt nie je namieste, keďže z okna vidíš ďalšie stovky okien, steny sú tenké a nakoniec, tráviť čas “medzi blokmi” je pre psychiku asi tak dobré, ako pre telo každodenné žranie hamburgerov. Pôvodne robotnícke slovenské sídliská jednoducho nie sú dizajnované pre kvalitný život. Aj keď predajca pozdvihuje luxusnú rekonštrukciu, lokalitu to nezmení.
Správanie ľudí určujú do veľkej miery médiá. Ľudia uverili, že vziať si hypotéku na takúto “investíciu” je normálne. Moderné otroctvo, doživotné okovy nie sú prvý ani posledný hromadný omyl ľudstva. Aj na tomto biznise ma štve, že vykorisťuje najnižšie vrstvy obyvateľstva, kým najbohatší bohatnú ešte viac. Štvú ma aj nenažratí makléri a ich inzeráty plné faloše a pozitivity. A štve ma aj to, ako do mňa okolie hučí: Vezmi si hypotéku. Lebo aj ja mám a všetci majú a tak je to normálne a správne.
Nie, ďakujem. Nemám hypotéku, a nezaplatil by som 200 000 € za betónový úkryt v apokalyptickom prostredí, ani keby som mal milión eur nazvyš. Ja jednoducho nepotrebujem vlastniť. A keď už, tak nech je to kúsok zeme, nie klietka v králikárni. Práve tá nutnosť vlastníctva je spomínaný mediálny klam.
Ako píše môj obľúbený autor Timothy Ferriss: Kým kedysi sa kvalitný život spájal s vlastníctvom a viazal sa k jednej lokalite aj počas generácií, dnes je to presne naopak: Luxusom je sloboda, možnosť byť každý mesiac na inom mieste planéty. Niežeby som to ja využíval – nie každý je cestovateľský typ – ale princíp plne chápem.
Ak by som už predsa len musel v Košiciach kupovať byt, volil by som Staré Mesto alebo Sever. Aj to Staré Mesto je však riadne sprznený pojem, pretože lokalita medzi Hlavnou Poštou a Amfiteátrom je obyčajná betónová králikáreň, ktorá by sa mala zaradiť inam. Staré Mesto, to sú pre mňa nízke historické budovy, veľa parkovacieho miesta, svojský pulz a v neposlednom rade životný štýl.
Ďakujem za prečítanie a budem rád, ak svoj pohľad napíšete do komentára nižšie.
Kde v Košiciach by ste si kúpili byt vy a prečo?
Spomínané video, ktoré ma k tomuto zápisku inšpirovalo:
serus, chápem a aj súhlasím s tvojim názor, že keď uz niekde kupovať tak mesto alebo sever. ale tiež chápem, že napr. moji rodičia kúpili byt na furči. bývali sme ako deti rovno pod lesom, takže bolo kde trávit čas a nemusel to byť len betón. tak isto aj na kvp sa dá bývať minútu od lesa. Také jazero má veľmi zlú povesť kvôli doprave, ale pri tom je to úplny unikát s tou vodnou plochou „v strede“ sídliska. Z môjho pohľadu to vidím tak ako ty, chcem bývať a žiť na rovnakom mieste ale dá sa pochopiť, že niekto je ochotný a dokonca mu aj viac vyhovuje bývat na okraji mesta kde je väčší kľud ak ho niekto vyhľadáva. Zväčša rodiny s deťmi. Hypotéku vnímam tak, že stojí podobne ako nájom v cudzom byte a za ten čas to ju platíš nahromadíš nejaké množstvo peňazí, ktoré vieš využiť kadejakým spôsobom ak bude treba. Málokto je schopný fungovať finančne tak, že si našetrí na prípadný dôchodkový vek 150 litrov.
Díky za prvý koment na tomto blogu!
1. S tým lesoparkom máš pravdu, vieš ako ho mám rád. Sám som kedysi hľadal byť na Fábryho. Sídlisko pri lese je isto lepšie ako sídlisko v púšti. No je to cena útechy. Hustota výstavby a osídlenia je proste human-unfriendly, neľudská. 95% adries na Furči NIE JE v bezprostrednej blízkosti lesoparku a oddeľuje ťa od neho 15-30 minút chôdze cez betónovú džungľu, čo je obzvlášť v lete utrpenie. Pre ľudí aj pre psíky.
2. Ako vidíš, v téme hypoték som sám trochu zmätený. Čo ale môžem za seba povedať: Ak mám platiť tých 20-30€ za noc v prenajatom byte, je to okamžitá hodnota, je to drahé ale dáva mi to zmysel. Ak si to porovnám s tým, že by som mal zaplatiť 200 000 za doživotné užívanie, to mi už taký zmysel nedáva. Pre mňa ako silno slobodného človeká má väčšiu hodnotu fakt, že môžem behom pár dní zmeniť bydlisko s minimálnymi komplikáciami a byrokraciou. Ja viem, aký je dnešný štandard: Kúp (alebo zdeď) byt, prenajmi ho, a bude ti platiť hypo. Zatiaľ môžeš byť inde v prenájme. Ale to je také majetkárstvo. Ja proste nepotrebujem vlastniť. A keď už, tak kúsok zeme, nie klietku v králikárni. To je ten mediálny klam.
Ahoj, som furčarčanka život aj srdcom. Mala som to štastie a rodičia dostali byť pri lese. Voľný čas sme trávili s partiou v lese, v Košickej v sade a podobne takže betónová džungľa mi nie je taká blízka. A ostala som tu bývať aj naďalej. Áno ceny za byty sú predražené, súkromie žiadne a určite chcem raz bývať v rodinnom dome. Ale čo sa týka kúpiť alebo byť v podnájme? Pocit že máš niečo čo je tvoje, tak sme boli naučený, aj keď viem že stačí málo a o to môžeš prísť. Kým sme mladý/sám dá sa kočovať. No mať rodinu a báť sa či hlavne tvoje deti budú mať každý večer kde skloniť hlavu, taktiež sa nedá každý mesiac dať dieťa do inej školy, mať kamarátov každý mesiac hneď na inom mieste…Kedysi bol podnájom lacnejší a skôr sa oplatil, dnes zaplatíš mesačný nájom skoro/keď nie viac ako za nájom+hypotéka. Všetko má svoje plusy a mínusy 😉🤔👍
Súhlas, a ďakujem Ti aj za iný pohľad na vec. Formuje ma. Práve preto píšem už roky takéto fejtóny a som rád, keď sa vzájomne obohatíme.
Vieš čo, ja ti vlastne rozumiem. A úplne rešpektujem tvoj pohľad na vec. Ja som od malička ťahanovčan a neznášal som to tu. Až po tom, čo som odtiaľ odišiel .. som pochopil, ako veľmi mi to tu chýba a preto som si tu kúpil bývanie. Navyše v roku 2020, keď som za 80 m2 nemusel dať 200 tisíc. No nie je to pre každého, ja tomu chápem a nemám pohľad na vec v štýle že existuje len jediné správne riešenie. Rovnako ako my doma sme si povedali, že tu teraz kvôli hypo nemusíme skysnúť na najbližších 30 rokov. A aj tá občianska vybavenosť je tu lepšia ako v roku ´96, pričom les, ako aj anička je tu v rámci prechádzky na skok. Hej a písal som aj na Instagram. Dúfam, že nedostanem bitie 😀 .. Pozdravujem.
„Tešil“ som sa na patriotov z Furče a Ťahákov. Nečakal som, že budú takíto chápaví, rešpektujúci a dokážu normálne povedať aj iný pohľad. Díky za to.
Z duse mi hovoris. Nutnost zaviazat sa na 30/35 rokov banke len aby som byval vo „svojom“… Vychodoeuropska dogma, ktoru ked nesplnas vytrcas z davu. Mam 31, pochadzam z Presova, do 27 som behal po svete (Europa, USA, Azia), po navrate domov som sa usadil v Kosiciach, najma kvoli praci. Sice nemam odzite kosicke sidliska, no s momentalnym bydliskom na Mieri som velmi spokojny, mozno tomu pomaha aj to, ze byvam v peknej prerobenej dvojke s balkonom, kde majitel je super tipek a nema problem dokonca ani so psom… Dobra dostupnost v podstate vsade, vsetko co potrebujem je v dosahu a chvalabohu tu clovek nepocituje ten sidliskovy feeling typu Sekcov, Furca… Cize v pripade nutnosti by som sa asi pozeral po tejto lokalite.
Tiež som aktuálne na Mieri 😀 Ja síce nie som cestovateľ, ale ty možno o to viac pochopíš, čo tvrdí aj jeden z mojich obľúbených spisovateľov Timothy Ferriss: kým kedysi sa luxusný život spájal s vlastníctvom a viazal sa k jednej lokalite aj počas generácií, dnes je to presne naopak: Luxusom je sloboda, možnosť byť každý mesiac na inom mieste planéty (práve som to doplnil aj do článku). Niežeby som to ja využíval, ale presne tento pohľad som sa pokúsil načrtnúť v článku. Díky veľmi pekne za koment.
Ahoj! Ja som vyrastala na sídlisku Nad Jazerom a byt som kúpila na Severe, cca 7 rokov dozadu keď ešte boli viac-menej normálne ceny bytov a výrazne sa mi tým zvýšila kvalita života 😁. Ako jazero je super letná destinácia ale bývanie tam nie je boh vie čo. Ako si spomínal, na sídliskách nie sú žiadne normálne podniky a do mesta ďaleko a teraz ešte ked tam robia tu cestu tak to je čistá katastrofa. Ale nejde len o to aj tá celková atmosféra tam mi prišla nejaka smutná 😁. Na jazero som chodila aj na základnú školu a ked náhodou stretnem bývalých spolužiakov tak povedia ze oni by sa nikdy odtiaľ neodstahovali a ja tomu vôbec nerozumiem. Ja som sa práveže na sťahovanie veľmi tešila. Ale tak napríklad ľudia s deťmi tvrdia, že tam majú veľa možností na program. Snáď to tak bude aj keď kúsok podrastú lebo moja generácia pubertiakov väčšinou popíjala lacné víno v lesíku😁 No ale ten Sever som si veľmi obľúbila. Mám to blízko na Aničku a do mesta ale zároveň tam je príjemne ticho. Akurát som si všimla ze na sídliskách prerábajú take tie staršie obchodné centrá a umiestnia tam lidl, pepco, DM a podobné obchody a to môže byt pre niekoho výhoda.
1. Jazero som miloval. Veď som tam býval v prenájme dokonca dvakrát, na Čiernomorskej a Azovskej (hej, lokalita, ktorej sa zápcha netýka). Sú tam krásne exteriéry, čo vlastne spomenul aj Nagy v komentári vyššie. Boston, Chaos, tam som pil pivká každý deň a na brehu čítal knižky či instagramoval.
Jazero sa mi zhnusilo, keď som tam začal spoznávať ľudí. Bol som taký aktívnejší občan, pokúšal som sa vyriešiť Zákaz vstupu so psom „na pláž“, čo v praxi znamená, že psy sa motajú pomedzi bicykle, korčule či autá na hrádzi. Bol som aj na oficiálnom zastupiteľstve na úrade. Čo som zažil tam, to ani Fekišovce sa nechytajú. Poslanci sa vedia ukážkovo pretvarovať a mestská polícia Jzr sú ich monštrá na vôdzke. Ani jeden z nich nemá psa, okrem poslankyne Hrickovej, ktorá má psa na stráženie svojej mimojazerskej nehnuteľnosti. To znamená, že na vedenie silno psičkárskeho sídliska nie sú títo ľudia kompetentní, empatia tam nie je žiadna. Táto kauza sa vyvinula až k pouličnej agresivite a vyhrážkam od miestneho geroja gadžimafiána. Ten sa upokojil, až keď som naňho podal trestné oznámenie.
Joj, toľko smutných príbehov mám z Jazera. A príslovie: Gramotnosť na sídlisku Nad Jazerom klesá rovnomerne, ako postupujeme ku Krásnej. 😀 (ber s rezervou, kokoti sa nájdu aj na začiatku). Dobrým dokladom je nájsť najväčšiu jazerskú FB skupinu a čítať komentáre v nej, spravíš si obrázok…
To dochádzanie do civilizácie (do centra KE) je ozaj logistická bolesť. Pre mladé rodinky, na kočíkovanie a šantenie vonku, je Jazero, presne ako píšeš, ideálne.
2. Ten trend „zo supermarketu do bytovky“ mňa teda neočaruje. Je to akýsi štandardný životný štýl obyvateľa slovenského sídliska, s ktorým sa neviem stotožniť. Nakúpiť druhotriedne potraviny v scientologickom Freshi, ísť si ich domov uvariť a pičovať že malá výplata a veľká hypotéka na krku…a vlastne sme sa okruhom dostali späť k téme 😀
Omg ten zákaz psov na pláž, na to by som uz aj bola zabudla. Raz som tam dostala pokutu o deviatej večer hej. Opekali sme na tych ohniskach za futbalovým ihriskom a isli policajti a normálne nas pokutovali a este sme aj museli ukončiť opekacku lebo ani ked zaplatis pokutu nemôžeš tam ostať so psom co si pri tebe slušne sedí 😁 masaker toto. A v tej FB jazerskej skupine som ostala z recesie lebo to je občas lepšie ako najvtipnejšia meme stránka čo tam si dávajú 😂 a k tým obchodakom, mna osobne to tiež neberie ale som vo veku ked 90 percent mojich kamosiek majú malé deti takže už mám asi deformáciu a pozerám sa na to cez ich optiku😁 myslim, že ak pre niekoho sú sídliská vhodné tak sú to mladé rodiny – obchoďáky, škôlky, ihriská a tak
Presne tak, ja som tiež toho názoru, že záleží v akej je človek životnej situácii. Ja ak by som sa sťahoval, šiel by som pravdepodobne len a len do väčšieho mesta. A ak by som žil sám asi by som volil (samozrejme ked človek má rozpočet) Staré mesto, plus možno začiatok Juhu, a.k.a. „na pešo do centra“ ..
Fajn clanok, otvoril si viacero tem: Zmysel hypoteky, kupovanie starych bytov a kvalita byvania na niektorych sidliskach.
K tomu poslednemu len tolko, ze aj „pokazene“ sidlisko sa da z casti napravit, ale musi chciet samosprava. Mozu tomu pomoct aj aktivni obcania, ktori sa zdruzuju do zoskupeni a tlacia na samospravu, aby okrem ineho:
– upravila uzemny plan mesta a vytvorila uzemne plany zon.
– spravila ine zasahy/realizacie, ktore zlepsia verejny priestor a kvalitu zivota na sidlisku. inspiracia http://mestskezasahy.sk
– investovala do oprav chodnikov, realizacii cyklotras. atd.
V Kosiciach to ale aktualne vidim na vojnu mesta s MC, cize asi zabite do najblizsich samospravnych volieb. :-/
Díky za koment, postrehy a rozšírenie mojich obzorov.
Nemal si prefetovať byt po babe, teraz by si nemusel bývať po kontajneroch
Ahoj, nebývam v kontajneroch, ale v starom meste v byte, na ktorý som si zarobil od nuly, od prvého mesiaca na voľnej nohe, kedy som zarobil 30€. Postupne k vyšším a vyšším sumám, pracoval som 16 hodín denne. Milý anonym, viem aké zbytočné by bolo analyzovať tvoj život, nakoľko ste všetci rovnakí. Moja babka býva v byte na sídlisku, ktorý asi máš na mysli – nikto ho neprefetoval. Ale čo nie je, môže byť. A teraz ma ospravedlň, je čas šlehnout.