Po rokoch čítania biznisovej literatúry som si dal beletriu. Riadna oddychovka. Knihu som zhltol na pár posedení. Marek proste písať vie.
Ide vlastne o jeho spomienky. V nich opisuje vznik a vývoj raného prešovského hiphopu. Avšak bolo by obmedzené vnímať ho len ako hudbu – ide o kultúru. Pochopil som, že Marek 6.59 bol v prvom rade jej organizátor, ktorý ku aktivite a kreativite motivoval aj ostatných.
Atmosféra Prešova na prelome 90tych a nultých rokov, čias spred internetu vo mne vyvolala nostalgické pocity. Časy, keď sa hudba nedala stiahnuť z netu, ale pásky či CDčká sa požičiavali na lavičke v parku a kopírovali. Hudbu sme si vtedy naozaj vážili a pre nový song v prehrávači sme vedeli obetovať aj pol dňa času. Tiež mi to pripomenulo, aké tŕnisté sme to mali všetci, ktorí sme v tých časoch chceli hudbu aj tvoriť. Mať to šťastie, že si z rodiny ktorá má schopný počítač, šťastie na kamoša hackera, ktorý ti skopíruje nejaký kreknutý softvér, ku ktorého pochopeniu a obsluhe sa ešte musíš naučiť anglicky – a aj tak budeš len kiľavý učeň samouk. Naše západné vzory, ktoré s technológiami vyrastali, sme na Slovensku márne doháňali. Ako krajina sme boli v oblasti elektronickej hudby dlho pozadu. Ale stále sa našli maniaci ako tento „Ujo Marky“, ktorý by si vyrobil aparatúru snáď aj zo smetiska, len aby tvoril.
Motiváciou k napísaniu knihy je pravdepodobne zachovanie spomienok. Viem si predstaviť, ako z nej bude autor čítať vnúčatám pri krbe. Apropo, myslím si, že ľudí narodených po roku 2000 kniha až tak neosloví. Je primárne pre nás “boomerov” a hrá nám na nostalgickú strunku. Koniec koncov, generáciu trojsekundových vnemov a memečiek neoslovíš žiadnym dlhším textom. Alebo žeby predsa?
Knihe takmer nemám čo vytknúť, je to historický dokument. To znamená, že na niektorých stranách je to o menovaní projektov, skladieb, akcií, dátumov a hlavne množstva mien, v ktorých sa nezainteresovaný neprešovčan utopí a stratí. Až mi začala pripomínať môj “obľúbený” predmet z výšky: Dejiny slovenskej hudby. No zrazu som zistil, že som vlastne na konci, keďže posledná štvrtina strán sú spomienkové obrázky.
Autor ukazuje posolstvo známe každému umelcovi: cesta je cieľom. Marek 6.59 netvoril hudbu a kultúru preto, že by chcel byť s Rytmusom v telke, ale preto, že to inak nevie, je to je ho modus operandi, je od prírody kreatívny a je to jeho forma vyjadrenia. Bez ohľadu na to, či tým niečo získa. Myslím, že aj túto knihu vydal s rovnako nezištnou pohnútkou, hlavne kvôli sebe. Gratulujem k nej a vyjadrujem veľký rešpekt za formovanie a organizovanie ranej prešovskej hiphopovej kultúry, ktorá spájala ľudí.
Knižku Odviate časom, opísané hlasom nájdeš aj v kníhkupectvách. No keďže už čosi o knižnom biznise viem: ak chceš autora podporiť aspoň drobákmi, objednaj si ju priamo od neho na tomto webe.