Doslovný preklad Diggin‘ in the crates znie vŕtanie sa v prepravkách. Ide o fenomén, kedy hudobní producenti prehrabávajú krabice s vinylovými platňami, obvykle v bazároch. Hľadajú staré zvuky, ktoré vysamplujú – použijú vo svojich nových kompozíciách.
Fenomén crate diggingu vzostúpil ruka v ruke s fenoménom elektronickej hudby. Jeho počiatky siahajú do 80. rokov 20. storočia, kedy svet spoznal prvý sampler – mašinku na spracovanie nahraných zvukov. Zozačiatku išlo o finančne nedostupnú technológiu, najmä pre bežných ľudí. To sa zmenilo príchodom PC – osobných počítačov, ktoré sa postupne stali súčasťou domácností a samplovanie bolo možné i doma, pomocou softvéru. Zásadný rozmach crate diggingu prichádza v 90. rokoch, kedy sa samplovanie stalo obvyklým tvorivým postupom, ktorý prešiel až do mainstreamu.
Toľkokrát spomínané samplovanie je pridružený a dôležitý pojem. Ide o samotný proces ukladania zvukov z platní a ich používanie v novej skladbe. Techniku popularizovali napríklad DJ Premier alebo Daft Punk. Pre lepšiu predstavu, ako to funguje, si môžete pozrieť jedno z mnohých sample breakdown videí na youtube. Obzvlášť kanál Tracklib to vysvetľuje názorne na známych songoch:
Nutno ešte spomenúť dva pojmy. Tape music a Musique Concrète sú predchodcami samplingu. Priekopníci už v prvej polovici 20. storočia strihali a zliepali magnetofónové pásy, čím položili základy používania nahrávok v kompozíciách, čo bola na ten čas futuristická myšlienka. Ukazuje nám, že myslenie mimo klietku môže formovať svet aj stovky rokov po našej smrti, či už sme počas života slávni alebo nie.
Miera kreativity je pri samplovaní dôležitá
Producent môže vystrihnuté zvuky zmeniť na nepoznanie, dať do nových hudobných súvislostí, ale aj nehanebne vykradnúť celý hudobný motív. Preto je pri samplovaní čestné posudzovať mieru alterácie. Nie je samplovanie ako samplovanie.
Je teda samplovanie krádež? Ak mám dať jednoznačnú odpoveď, tak nie je.
Keďže som počas štúdia muzikológie prežil niekoľko rokov v kruhu „klasických hudobníkov“, stretol som sa s nepochopením, odsudzovaním a obmedzenosťou, ktoré ma vyčerpali na dva životy dopredu. Neexistuje zázračný liek, ktorý by oslobodzoval mysle cvičených opíc z konzervatórií, slúžiacich na prenos hudby z papiera do uší.
V neposlednom rade je nutné uviesť, že crate diggin alias hľadanie samplov je vzdelávacia aktivita. Producent musí obvykle pozorne prepočúvať desiatky albumov rôznych štýlov, kým nájde svoj vytúžený úsek, častokrát trvajúci len niekoľko sekúnd. Rozširuje tak svoj prehľad a obzory.
Samozrejme, producent môže sample získať aj inak ako z vinylovej platne. Napríklad behom pár sekúnd z youtubu. Dnes už však existujú i zvukové banky, z ktorých si rovno stiahnete precízne vystrihnuté zvuky pripravené na použitie, označené tempom a tóninou, aby ste skladali na istotu. Avšak takto sa stráca najmä aspekt remeselný, aspekt sociálny, no i hudobno-vzdelávací, ako to už pri skratkách býva. V dobe AI je to čoraz horšie, ľudia otupjevajú a najradšej by boli, keby počítač celú skladbu vyskladal za nich na základe želaného popisu.
Samplovanie je zároveň recykláciou, no tiež slúži na popularizáciu zabudnutej hudby. Je obvyklé nájsť napríklad pod starou hudbou na youtube komentáre typu „DJ Premier brought me here“ čiže „Priniesol ma sem DJ Premier“.
Milujem samplovanie!
Pôvodne tu bol príbeh o tom, ako som sa k samplovaniu dostal. Ale komu sa už chce čítať? Zavri piču a nevrjeskaj.
Stačí si pustiť môj track Nekonečno:
Nech sa páči, link na môj soundcloud Osvietený ◀
PS: Ak vás samplovanie fascinuje, odporúčam youtubový seriál Rhythm Roulette!
Viete, aká hudba zaujíma ľudí na Slovensku? Žiadna. Preto, ak ste to dočítali až sem, pravdepodobne patríte mezi pár vyvolených. Gratulujem a teším sa. Poď se mnu do rytmu tlieskaj.
