V rámci akcie Jazz v parku 6.9.2024 zahrali Bossa Nova João Gilberto Quartet.
Šialene dobrá muzika to bola. Myslím, že dnes v našich končinách nie je mnoho kapiel, čo bavia bossa nova, naopak je to skôr vzácnosť. Ja si ten štýl idem, doma mi hrá celé hodiny. Skupina je “tribute” čiže hrala covery, no napadlo mi, či neplánujú aj nejakú vlastnú tvorbu? Mohlo by to byť zaujímavé.
Rád by som však vyjadril aj moje rozhorčenie z dvoch vecí.
- Rýchlo som si všimol, že patrím medzi 1-3% ľudí ktorí prišli kvôli hudbe a ozaj ju počúvali. Väčšina účastníkov akciu poňala ako priestor na klábosenie, na šantenie detí a asi by im bolo jedno aj keby tu hrala Ščamba. Na druhej strane je to pochopiteľné, keďže tá časť parku ozaj slúži po celý rok ako detské ihrisko.
Skrz detské ryčanie bolo ozaj nutné byť blízko kapely, aby si niečo počul. Keby som ako muzikant vedel, že idem robiť kulisu na ihrisko, asi by som sa cítil ponížený a demotivovaný cestovať kvôli tomu cez pol Slovenska. Mal som pocity, ktorým sa vraví perly sviniam. Nie, hlasnejšie nazvučenie nie je riešenie – Jazz v parku predsa má mať komorný zvuk. - Všimol som si dehonestáciu nielen hudby. Spolu s javom, kedy socha Jána Mathého “Češúca sa” dostávala zabrať, keďže slúžila ako preliezka aj pre päť detí naraz, a nikto nemal záujem ich usmerniť…som si opäť potvrdil vzťah nášho národa k umeniu. A predstavoval som si, ako by to komentoval nebohý historik Gabriel Kládek.
Na fotke som vycenzuroval identity, no aj tak zas raz čakám pľuvance od nenávistných ľudí, ktorí si myslia že sú vrchol tvorstva a majitelia mesta. Deje sa mi to zakaždým, keď si dovolím poukázať na našu nekultúrnosť. Vyspelosť národa ide ruka v ruke s postojom k umeniu, má však zmysel vysvetľovať to opiciam? Napadá mi, že v roku 2024 máme ministerku kultúry, akú si zaslúžime. Tragikomické je, koľkí z týchto ľudí rozhorčene zdieľajú anti-Šminkovičová obsah, no do zrkadla nedovidia.
Možno vyznievam povýšenecky, ako vždy keď sa cítim znechutene. Odniesol som si teda pozitívny zážitok z hudby, no ako to už býva, negatívny z našej košickej gadžoviny. Cením, že Igor robí sériu akcií Jazz v parku, je to dobrý nápad, ktorý sa však stretol s košickou realitou a mentalitou, ktorá je mne cudzia.
Zvyknú na mňa chodiť s argumentom: “Keby si mal deti tak pochopíš”. To je rovnaká logika, ako keď ti môj pes serie pred dvere, ja to neupracem ani ho nepokarhám, no poviem ti: “Keby si mal psa tak pochopíš”.
Ďakujem za prípadné prečítanie s porozumením.